Kde to podpíšem, pán minister?

Autor: Peto Spaleny | 5.1.2013 o 10:43 | Karma článku: 21,81 | Prečítané:  1744x

Všetci vieme aký pekný balíček sme my, živnostníci, dostali od vlády pri príležitosti dvadsiateho výročia svojstojnosti našej mladej, demokratickej a prosperujúcej republiky. Dostali sme skvelú možnosť sponzorovať ešte viac darmožráčov a sponzorov vlády. Veď hlasy sa za niečo kupovať musia, no nie?

To, že od nového roku bude 87 percent živnostníkov, ktorí doteraz platili minimálne odvody, platiť o pár eur viac, sa možno dá ospravedlniť zvýšením minimálnej mzdy. Neviem, priznám sa že toto opatrenie mi príliš likvidačné nepripadá, no ani sa k nemu nemôžem zodpovedne vyjadriť, pretože môj príjem je o čosi vyššie, takže dvihnutie o pár desiatok eur by moje podnikanie neohrozilo. No poďme ďalej: zaplatené odvody po novom nebudú znižovať základ dane, teda nebudú považované za výdavky. Ehm...ešte raz...peniaze, ktoré zaplatím preto že musím - nariaďuje mi to štát, to je jediný dôvod prečo ich platím, názvy ako „sociálne" či „solidárne" ma nechávajú chladným. To znamená že štát mi hovorí: zarobíš sto, z toho si odpočítaš koľko si minul na to aby si zarobil sto, z toho ti ja poviem koľko hodíš do bezodnej diery (odvody), no a potom ešte raz hodíš peniaze do druhej bezodnej diery (daň), pričom sa obaja budeme spiklenecky tváriť, že tá prvá bezodná diera nejestvuje, že si tam peniaze hodil z rozmaru a že to nijako nesúvisí s tvojím podnikaním, preto ich samozrejme nebudeme počítať za výdavok.  

 

Vždy keď platím dane a peňaženka mi krváca, upokojujem sa tým, že môžem jazdiť po cestách, o ktoré sa niekto stará, že je dosť veľká šanca že ma nikto neprepadne a nevykradne, že deti môžu chodiť do školy (veď aj ja som chodil, takže splácam dlh, beriem), a tak ďalej. Priznám sa že celkom nerozumiem kam potom ide DPH ktorú platím za všetko, čo si kúpim, no ale na to sú určite múdrejší než ja.

 

Keď platím zdravotné odvody, upokojujem sa tým, že sa o mňa snáď niekto postará keď to budem potrebovať - zodpovedne vyhlasujem, že som do systému odviedol viac peňazí než koľko som ho stál, no tu beriem aj solidaritu, ak sa za peniaze čo platím kúpi nejaký prístroj ktorý pomôže ostatným, som spokojný.

 

No keď platím odvody do sociálnej poisťovne, takýto dobrý pocit už nemám. Až doteraz som si lámal hlavu nad tým, kde tie peniaze končia. Pri trende zvyšovania veku odchodu do dôchodku, i pri sumách vyplácaných dôchodkov som akomak skeptický, nech počítam ako počítam, vždy mi vyšlo že ak sa nedožijem 150 rokov, časť týchto peniažkov si niekto nechá. Dokonca som si istý čas myslel, že z mojich ťažko zarobených bubákov štát platí rôzne príspevky ľuďom, ktorí nikdy nepracovali a čo je ešte krajšie, nikdy ani pracovať neplánovali. A že preto, že sa ich kotí čoraz viac, je potrebné ich hladné a smädné ústa zapchávať ďalšími bubákmi. Mojimi. Naozaj, neuveríte, ale až takýto pomýlený som bol. Našťastie som si dnes prečítal, že pán minister práce atď. všetky zblúdené ovečky vyvádza z omylu vyhlásením „Tie majú pomôcť v prvom rade samotným živnostníkom a zároveň budú nespochybniteľným prínosom v zrovnoprávnení hospodárskej súťaže, podnikateľského prostredia. Neuvedomovali si však, že raz prídu do dôchodkového veku a pri vypočítaní dôchodku sa dostanú dokonca pod hranicu životného minima"

 

To teda znamená, že ma nikto neokráda, vláda len vie lepšie ako ja hospodáriť s mojimi peniazmi. Síce som to kto je chvalabohu, no pri platení daní skôr žiaľbohu, hoci pre štát chvalabohu že žiaľbohu, v zisku, zatiaľ čo štát je po uši v dlhu (pardon, v deficite). Teda mne sa hospodársky darí a štátu nie. Preto je štát lepší hospodár ako ja a preto mi berie peniaze, ktoré mi raz, určite, možno, niekedy, snáď vyplatí. Štát mi lepšie vytvorí rezervu než to urobím ja, daň platiaci, teda úspešný podnikateľ. Zvláštna logika.

 

Som však veľmi rád že mi pán minister vysvetlil, že je to pre moje dobro. Tak isto aj lekár pacientovi vysvetlí, že keď mu vyoperuje jednu obličku, bude mu lepšie a tá nádcha ho prejde. Pacient má možnosť podpísať reverz, hovoriaci o tom, že na vlastné riziko odchádza z nemocnice, kde to s ním myslia tak dobre, s tým, že prípadné následky ponesie sám. Pán minister, kde to podpíšem? Zodpovedne vyhlasujem, že som pripravený podpísať dohodu so štátom o tom, že prestávam platiť dávky na dôchodkové zabezpečenie, dôchodkové poistenie, dôchodkové pripoistenie, alebo akokoľvek si to už nazvete, a za to mi štát v živote nevyplatí ani cent dôchodku. Čo vy na to? Veď vy ste mi tie peniaze nechceli ukradnúť, len ich uložiť, spravovať a vyplatiť mi ich, tak vám ušetrím starosť. A ak sa ja, úspešný podnikateľ mýlim, a mojim peniazom by bolo skutočne lepšie u štátu, ktorý hospodári so stratou, moja chyba - nič od vás nedostanem. Tak čo, pľasneme si?   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?